Aby agenda Ženy, mír a bezpečnost skutečně přispěla k ukončování ozbrojených konfliktů a udržitelnějšímu míru, musí jednotlivé země nevyjímaje Slovenska opírat svou politiku o dialog a partnerství s mimovládními genderovými organizacemi. Slovenská vláda se ale naopak snaží omezit fungování mimovládního sektoru a nedávnou novelizací ústavy jde proti svým mezinárodním závazkům.
V roku 2025 si pripomíname 80. výročie vzniku OSN. Slovensko, ako súčasť Československa, patrilo medzi 51 zakladateľských krajín, ktoré si dali za cieľ predchádzať konfliktom, rešpektovať ľudské práva a budovať trvalý mier. Nie vždy sa však darilo konfliktom zabrániť. Aj v súčasnosti prebiehajú vo svete desiatky konfliktov a dochádza k porušovaniu ľudských práv. Správa generálneho tajomníka OSN z augusta tohto roku uvádza, že sexuálne násilie, ktorému sú v prevažnej väčšine vystavené ženy a dievčatá, sa stále používa ako vojenská taktika na poníženie, mučenie a potláčanie politických názorov. Od začiatku ruskej agresie do júna 2025 organizácie OSN v Ukrajine zdokumentovali vyše 430 prípadov sexuálneho násilia súvisiaceho s vojnou, obeťami ktorého sú najmä ženy a dievčatá Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN však využíva právo veta a blokuje návrhy záväzných rezolúcií na ukončenie vojny a dodržiavanie medzinárodného práva.
Nárast konfliktov ako aj podkopavanie rodovej rovnosti
Riziko konfliktov vo svete narastá. Podľa Uppsala Conflict Data Program, ich počet bol koncom roku 2024 historicky najvyšší od ukončenia druhej svetovej vojny. Menia sa aj aktéri a charakter konfliktov. Popri vládach a oficiálnych ozbrojených zložkách bezpečnostnú situáciu vo svete zhoršujú neštátni aktéri, ktorí dnes majú ľahší prístup k financiám, zbraniam a sociálnym sieťam. Technologický vývoj a umelá inteligencia prispievajú k novým, hybridným formám vojny, obrana voči ktorým vyžaduje komplexnú inštitucionálnu, ekonomickú a energetickú odolnosť a ochranu voči dezinformáciám. Klimatické zmeny a nedostatok prístupu k základným prírodným zdrojom zvyšujú riziko lokálnych konfliktov a môžu viesť k nárastu migrácie. Mnohé krajiny, vrátane krajín Európskej únie, preto zvyšujú výdavky na obranu a zbrojenie.
Popri militarizácii narastá odpor krajne pravicových a národne konzervatívnych aktérov voči „genderovej ideológii“. V mnohých krajinách čelia mimovládne organizácie podporujúce práva žien legislatívnym a finančným obmedzeniam, ktoré sťažujú ich prácu. V niektorých krajinách Európskej únie silnejú hlasy proti „bruselskému progresivizmu“, ktorý je vykresľovaný ako hrozba pre národnú suverenitu a kultúrnu identitu. Súčasťou týchto snáh je vytváranie protikladov medzi právami žien a tzv. tradičnými hodnotami rodiny a vedomé podkopávanie medzinárodných záväzkov v oblasti rodovej rovnosti. Tento trend sa nevyhýba ani Slovensku. Jeho výsledkom je aj novelizácia Ústavy Slovenskej republiky zo septembra tohto roku, ktorá uzákoňuje dve pohlavia, muža a ženu, a zdôrazňuje suverenitu Slovenska v kultúrno-etických otázkach ako sú ochrana „tradičných hodnôt“ manželstva, rodiny, jazyka, kultúry. Ako upozorňujú mnohí kritici, novelizácia otvára cestu k spochybňovaniu medzinárodných záväzkov a hodnôt (vrátane tých, ktoré sa týkajú práv žien a rodovej rovnosti), ku ktorým sa Slovensko prihlásilo ako členská krajina OSN a EÚ.
Agenda Ženy, mier a bezpečnosť ako nevyužitá príležitosť?
Situácia pred 25 rokmi sa z dnešného pohľadu javí ako nádejný pokus o dosiahnutie udržateľného mieru vo svete, upevnenie multilaterálnej spolupráce a koordinované úsilie v boji proti chudobe, za prístup ku vzdelaniu, zdraviu a za dosiahnutie rovnosti. Prijatie Miléniových rozvojových cieľov v roku 2000 potvrdilo ciele Pekinskej deklarácie a Akčného plánu, ktorý požaduje posilnenie medzinárodného humanitárneho práva na ochranu a žien vo vojnových konfliktoch a zlepšenie ich postavenia v rozhodovacích procesoch za podmienku udržateľnosti mieru. Rezolúcia Bezpečnostnej Rady OSN 1325 prijatá v tom istom roku sa stala významným víťazstvom ženských organizácií a obhajcov a obhajkýň ženských práv v dosahovaní rodovej rovnosti v oblastiach dovtedy takmer výlučne vyhradených pre mužov. Medzi rokmi 2000 a 2019 bolo dovedna prijatých desať rezolúcií, vrátane rezolúcie 1325, ktoré volajú po zmysluplnej participácii žien v rozhodovaní v otázkach mieru a bezpečnosti a ochrane žien pred sexuálnym násilím spojeným s konfliktmi.
Na národnej úrovni sa hlavnými nástrojmi na lokalizáciu tejto Agendy o ženách, mieri a bezpečnosti stali akčné plány, ktorých je dnes viac ako sto. Slovensko prijalo prvý plán na roky 2021-2025 v roku 2020 . Plán je koordinovaný Ministerstvom zahraničných vecí. Jeho vykonávateľmi sú tiež ministerstvá obrany, vnútra, a práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to formálny dokument, málo známy verejnosti. Je viac-menej súhrnom už existujúcich záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenska v EÚ a NATO a výrazom snahy nezaostávať za krajinami, ktoré prijali akčné plány skôr (pozn. prvé bolo Dánsko v roku 2005). Obsahom plánu je zlepšovanie postavenia a zvyšovanie počtu žien v diplomacii, medzinárodných misiách, obrane a bezpečnosti, a ochrana migrantov, utečencov a azylantov pred zneužívaním a obchodovaním s ľuďmi. Plán bol vypracovaný bez priamej účasti mimovládnych ženských organizácií. Ich neúčasť nebola ani tak výsledkom vylúčenia z procesu prípravy plánu, ako skôr faktom, že pred rokom 2020 si Agendu o ženách, mieri a bezpečnosti ešte neosvojili. Plán nemá samostatný rozpočet. Formalistický monitorovací a koordinačný mechanizmus neumožňujú objektívne hodnotenie výsledkov plánu. Ministerstvá, ktoré plán realizujú, zasielajú správy o plnení záväzkov koordinátorovi, Ministerstvu zahraničných vecí, ktoré však nemá kapacity na ich analýzu a overovanie. Nezávislé hodnotiace správy, napríklad od mimovládnych organizácií, neexistujú. Napriek mnohým nedostatkom prijatie plánu však možno považovať za pozitívny krok v prihláseniu sa k medzinárodným záväzkom Slovenska v oblasti rodovej rovnosti a práv žien.
Ochrana žien namiesto ich aktívneho zapojenia do prevencie a riešenia konfliktov
Nový plán na roky 2026 -2030 sa bude pripravovať v diametrálne odlišnej situácii aká bola pred piatimi rokmi. Vojna v bezprostrednom susedstve a zhoršujúca sa globálna bezpečnostná situácia mnohé zmenili, vrátane pohľadu na situáciu žien zažívajúcich konflikt a ich úlohu v jeho prevencii a riešení.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine niektoré ženské organizácie na Slovensku prispôsobili svoju činnosť potrebám utečenkýň, najmä v prevencii a ochrane pred rodovo podmieneným násilím. Objavili sa nové iniciatívy a organizácie na miestnej úrovni , ktoré spočiatku poskytovali humanitárnu a psychologickú pomoc. Niektoré z nich pokračujú v aktivitách zameraných na integráciu, prevenciu násilia, budovanie líderských, vyjednávacích a mediátorských zručností , či podporu ekonomickej integrácie žien na miestnej úrovni, vrátane žien z marginalizovaných skupín a žien utečenkýň.
Zintenzívnila sa medzinárodná spolupráca. Na Slovensko sa vrátili organizácie OSN ako UNHCR a UNICEF, ktoré poskytujú technickú podporu štátu a mimovládnemu sektoru v riešení dopadov utečeneckej krízy na Slovensku. V ostatných rokoch prebehlo v zahraničí viacero medzinárodných podujatí zameraných na výmenu skúseností s realizáciou akčných plánov, ktorých súčasťou boli aj zástupcovia a zástupkyne zo Slovenska. Uskutočnili sa aj akcie na miestnej úrovni, organizované feministickými organizáciami (ASPEKT) a vzdelávacími inštitúciami ministerstiev implementujúcich plán.
Agenda o mieri, ženách a bezpečnosti sa stala viditeľnejšou, najmä však v sektore obrany a bezpečnosti. Pre ženské a feministické organizácie je príležitosťou prepojiť ich hlavnú činnosť s aktivitami zameranými na prevenciu a riešenie konfliktov a posilnenie úlohy žien v rozhodovacích procesoch. Táto príležitosť však ostáva nedostatočne využitá.
Pri tvorbe druhého plánu bude potrebné zúročiť skúsenosti a poznatky z ostatných piatich rokov. Nový plán musí zohľadniť nové bezpečnostné riziká o ktorých sme hovorili skôr. Zároveň by sa mal vyvarovať toho, na čo upozorňujú medzinárodné feministické organizácie, ktoré stáli pri zrode Rezolúcie 1325: kooptácie Agendy o ženách, mieri a bezpečnosti štátom a vojenskými a bezpečnostnými zložkami a jej redukciou na ochranu žien súvisiacu s konfliktom. Aj v súčasnom slovenskom pláne je silný dôraz na postavenie žien v armáde a v bezpečnostných zložkách a ochranu žien, zatiaľ čo absentuje podpora iniciatív ako sú výchova, k mieru a predchádzanie a riešenie konfliktov na miestnej úrovni, účasť žien na rozhodovaní, či podpora ich ekonomických aktivít. Tieto aktivity sú jadrom širšie ponímanej ľudskej bezpečnosti, ktorá je základom Agendy o ženách, mieri a bezpečnosti. Ich nositeľom bývajú práve ženské a feministické organizácie.
Ak má byť nový Akčný plán viac ako súhrnom už existujúcich záväzkov Slovenska z členstva v OSN, NATO a EÚ, musí sa stať celospoločenským záväzkom. Musí posilniť a rozšíriť partnerstvá medzi vládnymi a mimovládnymi, predovšetkým ženskými organizáciami. Vytváranie takýchto partnerstiev však ostáva veľkou výzvou. Predpokladá konštruktívny dialóg, vzájomnú dôveru a rešpekt. Tie sú naštrbené najmä v dôsledku nedávnych legislatívnych zmien sťažujúcich nezávislú prácu a financovanie mimovládnych organizácií. Bez tejto spolupráce hrozí, že nový plán ostane iba formálnym dokumentom a nie praktickým nástrojom na implementáciu Agendy o ženách, mieri a bezpečnosti. Jej cieľom, za ktorý bojovali pred 25 rokmi ženské organizácie stojace pri zrode Rezolúcie 1325 je ukončiť vojny, nie ich spraviť bezpečnejšie pre ženy.
Názory a stanoviska vyjádřená v tomto textu nemusí nutně odrážet názory a stanoviska Heinrich-Böll-Stiftung.
